Slová sú veľmi silným nástrojom. Predstavujú spôsob, ako sa podeliť s našimi myšlienkami a pocitmi s ostatnými ľuďmi. Ak by ľudia poznali ich skutočnú silu, používali by ich múdrejšie. Slovo povedané ostatným je ako semeno, ktoré je vložené do úrodnej pôdy. Úrodná pôda je naše podvedomie. Sila slov vyslovených nahlas nezmizne. Zostáva v našom podvedomí, je tam ukrytá, nie je viditeľná, ale čaká na vhodný moment, aby rástla. Semeno potrebuje k rastu v pôde slnko a vodu. Slovo v podvedomí potrebuje pre svoj rast našu pozornosť a vieru. Ak si o slovách, ktoré nám boli adresované, myslíme, že sú dôležité a veríme im, ich posolstvo a podstata budú rásť a ovplyvnia náš život! Som si istá, že si pamätáte na slová podpory od vášho priateľa alebo príbuzného, ktoré vám pomohli prekonať nejakú ťažkú situáciu. Sila týchto slov vám dáva silu posunúť sa ďalej.
A som si tiež istá, že si pamätáte aj na slová od vašich spolužiakov alebo kolegov alebo partnerov, ktoré vás veľmi boleli. Tieto slová mohli byť vyslovené už pred rokmi, ale stále sú nositeľom emócie, pocitu hanby, zlyhania alebo potupy.
V prvom prípade boli slová bielou mágiou, pomohli vám prekonať zložitú situáciu a posunúť sa v ústrety sile a svetlu. V druhom prípade boli slová kliatbou a vytvorili blok, bariéru pre váš rozvoj.

Existuje jedna krásna rozprávka o sile slov. Volá sa Sedem zhavranelých bratov.
Bol raz jeden muž, ktorý mal manželku a spolu mali sedem synov, avšak žiadnu dcéru. Žena veľmi túžila po dcére. Múdra čarodejnica jej povedala, aby upiekla osem chlebov a vybrala najkrajší z nich a vyslovila čarovnú formulku. Avšak, sedem bratov bolo neposlušných – vzali matke tento chlieb a rozlomili ho. Matka v dôsledku sklamania vyslovila kliatbu: "Bodaj by ste všetci zhavraneli", a sedem bratov sa premenilo na havranov. Po roku sa žene a mužovi narodila dcéra. Keď dcéra zistila, čo sa stalo, chcela zachrániť svojich bratov. Tá istá čarodejnica jej poradila, aby ušila zo žihľavy sedem košieľ. Musela nazbierať žihľavu holými rukami, utkať z nich látku a ušiť košele. Počas tohto obdobia však nesmela prehovoriť ani jedno slovo. Aby sa totiž mohli vysloviť slová, ktoré by prelomili kliatbu, musel sa nájsť človek, ktorý zozbiera dostatok sily tým, že neprehovorí vôbec žiadne slovo. Aj keď bola vo veľkom nebezpečenstve, obvinená z toho, že je bosorka, odmietla zachrániť svoj vlastný život a povedať niečo na svoju obranu. V hodine smrti, na popravisku, košele došila, obliekla ich svojim bratom a vyslovila slová: "Buďte znovu ľuďmi!" A stal sa zázrak. A samozrejme nasledoval šťastný koniec.

Čo je odkazom tohto múdreho príbehu? Sedem bratov je naše hlbšie ja, sú to naše prirodzené vnútorné kvality, naša hlboká podstata. Nie je vôbec seriózna, je zvedavá a chce sa hrať. Naša myseľ si môže o nej myslieť, že je našou nezodpovednou a neposlušnou súčasťou. Ak budeme brať do úvahy názory z vonkajšieho prostredia, od ostatných, o tom čo je vhodné a dobré a čo nie, môžeme nevedomky "prekliať" našu hlbokú podstatu, premeniť ju na havranov. A potom cítime prázdnotu, túžba po živote a naša energia zmiznú. Existuje však druhá šanca. Naša myseľ môže vytvoriť myšlienku, aby naša hlboká podstata znovu ožila. Táto myšlienka je tou dcérou s čistým srdcom z rozprávky, ktorá podstúpi hrdinskú cestu plnú bolesti a nebezpečenstva. Ale nakoniec, vediac, čo je správne a čo je dôležité, je schopná priviesť stratené súčasti späť, do našej mysle a vedomia, aby vytvorili znova jeden celok!

Foto © agsandrew http://www.fotolia.de I pmalenky

Tags: Osobný rozvoj