Mágia slov
Slová sú veľmi silným nástrojom. Sú spôsobom, ako sa s ostatnými ľuďmi podeliť o svoje myšlienky a pocity. Keby ľudia poznali ich skutočnú silu, používali by ich múdrejšie. Slovo povedané druhým je ako semienko vložené do úrodnej pôdy. Úrodnou pôdou je naše podvedomie. Sila slov vyslovených nahlas nezmizne. Zostáva v našom podvedomí, je v ňom ukrytá a nie je viditeľná, no čaká na vhodný moment, aby mohla rásť. Semienko potrebuje na rast v pôde slnko a vodu. Slovo v podvedomí potrebuje na svoj rast našu pozornosť a vieru. Ak si o slovách, ktoré nám boli adresované, myslíme, že sú dôležité, a veríme im, ich posolstvo a podstata budú rásť a ovplyvnia náš život!
Som si istá, že si pamätáte na slová podpory od svojho priateľa alebo príbuzného, ktoré vám pomohli prekonať nejakú ťažkú situáciu. Sila týchto slov vám dáva silu posunúť sa ďalej. A som si istá aj tým, že si pamätáte slová od svojich spolužiakov, kolegov alebo partnerov, ktoré vás veľmi boleli. Tieto slová mohli byť vyslovené už pred rokmi, no stále v sebe nesú emóciu, pocit hanby, zlyhania alebo potupy.
V prvom prípade boli slová bielou mágiou – pomohli vám prekonať zložitú situáciu a posunúť sa v ústrety sile a svetlu. V druhom prípade boli slová kliatbou a vytvorili blok, bariéru pre váš rozvoj.
Existuje jedna krásna rozprávka o sile slov. Volá sa Sedem zhavranelých bratov.
Bol raz jeden muž, ktorý mal manželku a spolu mali sedem synov, no ani jednu dcéru. Žena veľmi túžila po dcére. Múdra čarodejnica jej povedala, aby upiekla osem chlebov, vybrala z nich najkrajší a vyslovila čarovnú formulku. Sedem bratov však bolo neposlušných – vzali matke tento chlieb a rozlomili ho. Matka v sklamaní vyslovila kliatbu: „Bodaj by ste všetci zhavraneli!“ a sedem bratov sa premenilo na havranov. O rok sa žene a mužovi narodila dcéra. Keď dcéra zistila, čo sa stalo, chcela svojich bratov zachrániť. Tá istá čarodejnica jej poradila, aby zo žihľavy ušila sedem košieľ. Musela nazbierať žihľavu holými rukami, utkať z nej látku a ušiť košele. Počas celého toho obdobia však nesmela prehovoriť ani jedno slovo. Aby totiž mohli zaznieť slová, ktoré by prelomili kliatbu, musel sa nájsť človek, ktorý nazbiera dostatok sily tým, že neprehovorí vôbec žiadne slovo. Aj keď sa ocitla vo veľkom nebezpečenstve a bola obvinená z toho, že je bosorka, odmietla si zachrániť vlastný život a povedať niečo na svoju obranu. V hodine smrti, na popravisku, košele došila, obliekla ich svojim bratom a vyslovila slová: „Buďte znovu ľuďmi!“ A stal sa zázrak. A samozrejme nasledoval šťastný koniec.
Čo je odkazom tohto múdreho príbehu? Sedem bratov predstavuje naše hlbšie ja – naše prirodzené vnútorné kvality, našu hlbokú podstatu. Vôbec nie je vážna, je zvedavá a chce sa hrať. Naša myseľ si o nej môže myslieť, že je našou nezodpovednou a neposlušnou súčasťou. Ak budeme brať do úvahy názory z vonkajšieho prostredia, od ostatných, o tom, čo je vhodné a dobré a čo nie, môžeme svoju hlbokú podstatu nevedomky „prekliať“ – premeniť ju na havranov. A potom cítime prázdnotu, túžba po živote a naša energia zmiznú. Existuje však druhá šanca. Naša myseľ môže vytvoriť myšlienku, aby naša hlboká podstata znovu ožila. Táto myšlienka je tou dcérou s čistým srdcom z rozprávky, ktorá podstúpi hrdinskú cestu plnú bolesti a nebezpečenstva. Nakoniec však, vediac, čo je správne a čo je dôležité, dokáže priviesť stratené súčasti späť do našej mysle a vedomia, aby opäť vytvorili jeden celok!
Foto © Obrázok vytvorený pomocou AI (ChatGPT)